Živá škola sa postupne rozrastá a z pôvodných prvých žiakov školy sa čoskoro stanú jej prví deviataci. Projektu sa v relatívne malom novozámockom prostredí darí a rodičia majú možnosť sledovať jeho kvalitu a smerovanie priamo v procese jeho vývoja. Zároveň však Živá škola predstavuje aj určitú investíciu dôvery zo strany rodičov – investíciu, ktorej dlhodobé výsledky zatiaľ nemožno úplne presne odhadnúť. Prirodzene sa preto objavujú otázky: Ako sa budú žiaci Živej školy uplatňovať v ďalšom živote? Dostanú sa na stredné či vysoké školy? Nebude im v porovnaní s rovesníkmi niečo chýbať? Kým škola ešte nemá vlastných absolventov, na tieto otázky neexistujú jednoznačné odpovede, a tak rodičia často zostávajú v určitej neistote.
Prieskumy zo sveta absolventov waldorfských škôl
Rodičia sa však nemusia spoliehať len na vieru v budúcu „návratnosť“ svojej dôvery. Pedagogický tím Živej školy sa vo výchovno-vzdelávacom procese snaží aplikovať prístup waldorfskej pedagogiky a jej najlepších inšpirácií a osvedčených postupov. Waldorfské školy vo svete existujú už viac ako 100 rokov a zákonite majú bohaté skúsenosti aj s absolventmi. Pohľad do sveta absolventov waldorfských škôl môže čiastočne poodhaliť určité trendy a súvislosti, a tak poskytnúť rodičom orientačný obraz o možnej budúcnosti ich detí.
V zahraničí sa uskutočnilo viacero empirických výskumov života waldorských žiakov a absolventov. Niektoré sledujú vývoj naprieč troma generáciami a majú medzinárodný záber, iné vychádzajú z dát a reálií príslušných krajín ako je Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko atď. – teda krajín, kde sú waldorfské školy zastúpené vo veľkom počte. V Spojených štátoch boli analyzované údaje o absolventoch súkromných aj verejných waldorfských škôl.
Súhrnný pohľad na tieto výskumy ponúka napríklad Martin Rawson vo svojej publikácii Steiner Waldorf Pedagogy in Schools – A Critical Introduction, kde systematicky zhŕňa doterajšie poznatky o absolventoch waldorfského vzdelávania:
- Výrazná väčšina opýtaných waldorfských absolventov uvádza, že ich vzdelávanie pripravilo na život nielen po vedomostnej stránke, ale aj v oblasti sociálnych a osobnostných zručností. Zdôrazňujú najmä schopnosť spolupracovať, tvorivo a kriticky myslieť a zároveň vnímať širší kontext spoločenstva, v ktorom žijú.
- Z hľadiska osobnej spokojnosti sa absolventi hodnotia ako veľmi spokojní so svojím životom. Štúdia zo Spojených štátov ukazuje, že táto spokojnosť nie je priamo viazaná na výšku ich príjmu.
- Hoci waldorfské školy vo všeobecnosti nepristupujú k výraznejšej selekcii žiakov a nepatria medzi výberové školy, tak podiel žiakov, ktorí dokončia školu kvalifikáciou umožňujúcou prístup k vyššiemu vzdelaniu (napríklad maturitou v Nemecku), je takmer dvojnásobný v porovnaní s (nemeckým) národným priemerom. Tento jav býva často vysvetľovaný vyššou mierou vzdelania a motivácie zo strany waldorfských rodičov.
- Pomer žiakov v triede na jedného učiteľa je vo waldorfských školách 1 ku 13,5, čo je výrazne menej než v mnohých štátnych školách. Naproti tomu finančné ohodnotenie waldorfských učiteľov je vo väčšine skúmaných krajín nižšie než v štátnom sektore.
- Výskumy zároveň ukazujú, že bývalí žiaci waldorfských škôl sa k antropozofii stavajú skôr indiferentne, skepticky alebo aj odmietavo. Nepotvrdzuje sa tak občas sa objavujúce tvrdenie, že cieľom waldorfského vzdelávania je viesť žiakov k prijatiu antropozofie. Naopak, absolventi vykazujú vysokú mieru tolerancie voči ľuďom odlišného náboženského či etnického pôvodu a vyznačujú sa výraznou otvorenosťou voči svetu. Zaujímavé je aj zistenie, že len relatívne malá časť rodičov waldorfských žiakov sa identifikuje s antropozofiou – podľa dostupných údajov ide približne o 12 % až 18 %, pričom najvyšší podiel bol zaznamenaný vo Švajčiarsku. Samotní žiaci pritom prejavujú menšiu tendenciu byť súčasťou nábožensky orientovaných komunít v porovnaní s národným priemerom.
- Dáta waldorfských absolventov z testovaní PISA sú skôr vzácne, no vykazujú vyššie než priemerné úspechy. Do popredia vystupuje schopnosť vedeckého myslenia a porozumenia, a to napriek skutočnosti, že asi 50% bývalých absolventov sa nazdáva, že ich vedecké vzdelanie nebolo primerané.
- Waldorfskí žiaci sa vo výrazne väčšej miere identifikujú so svojou školou a s procesom učenia v porovnaní so zisteniami zo štátnych škôl s podobným počtom žiakov. Ich motivácia k učeniu vychádza menej zo snahy dosiahnuť dobré známky a viac z vnútorného záujmu. Tiež pociťujú, že ich vzdelanie bolo komplexnejšie a adresovalo širšiu paletu ich záujmov. Väčšina z nich je vďačná, že bola ušetrená tlaku vyplývajúceho zo snahy získavať známky, a to po väčšinu času ich školskej dochádzky.
- V Nemecku až 38% žiakov využíva dodatočnú domácu pomoc s učením, v protiklade k iba 5% na štátnych školách. Tento rozdiel však zachycuje skôr rodičovskú úzkosť či nervozitu než skutočnú potrebu detí, aby im rodičia pomáhali. Dôvera vo waldorfský vzdelávací prístup sa u nových rodičov často oslabí zoči-voči blížiacim sa testovaniam.
- Waldorfskí absolventi boli kritickí voči kvalite výučby druhého jazyka. Pociťovali, že dostávajú málo spätnej väzby vzhľadom na ich pokrok a mali nedostatočné inštrukcie v tom, ako si osvojiť učiace sa techniky. Niektorí tiež vnímali nedostatok dôrazu na aktuálne spoločenské dianie, vedu, šport či politiku. V súvislosti s predmetom eurytmia absolventi uvádzali neistotu ohľadom jeho významu a prínosu.
- Väčšina absolventov vníma, že im vzdelávanie poskytlo sociálne kompetencie, zmysel pre toleranciu a férovosť, emočnú inteligenciu a schopnosť vyhnúť sa konfliktu či schopnosť konflikt vyriešiť. Waldorfskí absolventi sú signifikantne menej agresívni a menej ochotní použiť násilie na riešenie konfliktu. Podľa prieskumov nie sú rasistickí a nemajú predsudky k iným etnickým či spoločenským skupinám, ktoré myslia či konajú odlišným spôsobom.
- Absolventi občas pociťovali, že sú menej pripravení na situácie, kde bolo potrebné sa presadiť a súťažiť s inými. Niektorí reflektovali nedostatok ambície a naivitu ohľadom prehliadnutia zámerov iných.
- Výskumy naznačujú, že waldorfskí žiaci sú mierne zdravší než ich rovesníci v iných školách a majú menšie absencie zo zdravotných dôvodov. Žiaci menej reflektovali bolesti hlavy, nervozitu či iné so stresom spojené symptómy.
- Voľba povolania medzi waldorfskými žiakmi je viac orientovaná na pocit sebarealizácie a naplnenia než na finančný zisk. Vo svojom voľnom čase sa viac venujú činnostiam ako čítanie, umenie, hudba, remeslá či ďalšie vzdelávanie, a to vo väčšej miere než ich rovesníci z iných škôl.
- Sociálne a profesijné zázemie rodín waldorfských žiakov sa odlišuje od národného priemeru. Najčastejšie ide o rodičov pôsobiacich v oblasti vzdelávania a akademického prostredia (21 % oproti 4 %), obchodu a predaja (18 % oproti 12 %), zdravotníctva – lekárov a farmaceutov (9 % oproti 1 %), technických profesií, najmä inžinierov (8 % oproti 3 %) a umeleckých povolaní (7 % oproti 1 %).
- Kultúrne pozadie žiakov waldorfských škôl zväčša reflektuje kultúrne pozadie miesta, kde škola pôsobí. V prípadoch, kde je školné vyššie, sa však výraznejšie prejavujú rozdiely vyplývajúce zo sociálnej stratifikácie.
- Podmienky vo waldorfských školách pre žiakov so špeciálnymi potrebami sa spätne reflektovali ako všeobecne dobré, hoci len v triedach, kde boli dvaja učitelia.
- Štúdie skúmajúce absolventov z waldorfských štátnych škôl v Kalifornii ukazujú zvlášť tri kvality: dostatočná náročnosť výučby založená na zmysluplných úlohách, ktoré zaangažujú žiakov na výučbe; vnímanie významu a relevantnosti učiva; a pocit existencie vzťahu medzi žiakom a učiteľom. Tá istá štúdia dokumentuje lepšie ako priemerné výsledky v dosahovaní akademických zručností napriek tomu, že akademické zručnosti nie sú výlučným zameraním waldorfských škôl či tried.
- Nad rámec uvedených Rawsonových zistení možno doplniť aj skúsenosť zo slovenského prostredia: žiaci súkromnej waldorfskej školy na Vihorlatskej ulici v Bratislave dlhodobo dosahujú v Testovaní 9 výsledky presahujúce národný priemer.
Toľko zo sveta empirických výskumov absolventov. Živá škola ešte nemá možnosť porovnať svoje dáta s uvedenými trendmi vo waldorfskom hnutí za hranicami. Pedagogický tím Živej školy však vyjadruje otvorenosť a záujem o spoluprácu s akademickou obcou a aktívne vyzýva odborníkov z oblasti pedagogiky a výskumnej metodológie k empirickým výskumom nielen jej budúcich absolventov, ale najmä súčasných žiakov, učiteľov či akýchkoľvek dát dostupných už dnes.
Známe osobnosti z waldorfského sveta
I keď nie sú ešte zmapované relevantné živoškolské dáta, vyššie uvedené svetové trendy svedčia o tom, že waldorfské školy vo svojom priemere nie sú nejakou neživotaschopnou pedagogickou alternatívou, ale dôkazom, že k podobným - ak nie k lepším - výchovným a vzdelávacím cieľom sa dá dopracovať aj inými pedagogickými metódami. Z brán waldorfských škôl vychádzajú absolventi, z ktorých väčšina sa nestráca v živote a niektorí z nich v ňom i vyniknú a stanú sa známymi osobnosťami.
Sú to práve známe osobnosti, ktoré miznú so zreteľa pri čisto štatistickom či spriemerovanom pohľade uvedených výskumov. A hoci niektoré populárne osobnosti nemali možnosť prejsť si waldorfským vzdelávaním, tak chcú túto skúsenosť dopriať aspoň svojim deťom. Práve medzi známymi osobnosťami sa neraz nachádzajú rodičia, ktorým záleží na kvalitne prežitom čase svojich detí nielen v čase školskej dochádzky, ale i po nej. Video nižšie zobrazuje vybrané známe osobnosti – v prvej časti z radov absolventov, v druhej z radov známych waldorfských rodičov. Tých prvých spája spoločná školská skúsenosť (napríklad počúvanie rozprávok v prvom ročníku, príbehov svätcov v druhom a podobne), tých druhých účasť na rodičovských schôdzkach, slávnostiach, či besiedkach.
Waldorfská škola v tomto zmysle predstavuje istý typ značky, s ktorou sa možno stotožniť a prostredníctvom ktorej môže rodič vnímať svoju príslušnosť k širšiemu, globálnemu spoločenstvu waldorfských škôl.
https://www.youtube.com/watch?v=js_8EfdPpp0
